Videli sme demonštrácie, antidemonštrácie a aj veľmi vyhrotené emócie, pričom problém by sa mal riešiť skôr prakticky ako rozdúchavaním vášní. Problém by sa nemal dramatizovať a predkladať spoločnosti tak, akoby išlo o jej prežitie. Nedávno sa aj pápež František vyjadril, že sám nedokáže a nevie odpovedať na tieto vážne otázky, ale problematika tu existuje a treba ju riešiť.
V prvom rade by sme mali od seba oddeliť dve veci. Prvá vec je inštitúcia manželstva. Druhá je spolužitie párov rovnakého pohlavia.
Manželstvo je zväzok muža a ženy a v tejto polohe by malo aj zostať. Pojem manželstva, ktorý je historicky daný, by sme nemali rozširovať.
Na druhej strane v modernej spoločnosti nemôžeme upierať práva ani párom rovnakého pohlavia. Je tu spoločenská objednávka a musíme ju nejakým spôsobom riešiť. Myslím si, že podľa civilného práva by mali mať páry rovnakého pohlavia rovnaké práva a povinnosti aké vyplývajú mužom a ženám z manželského zväzku. Týka sa to dôchodkov, dedenia a pod., teda praktických záležitostí potrebných pre spoločný život a istotu, ktorá vyplýva z týchto práv.
Nemyslím si však, že by sme mali riešiť túto situáciu referendom. Referendum by nemal byť prostriedok k tomu, aby väčšinová spoločnosť uprela akékoľvek práva menšinám. A to by sa stalo, nech by už referendum dopadlo akokoľvek. Vždy by jedna strana stratila a takáto, pre fungovanie spoločnosti dôležitá otázka, sa vždy musí riešiť kompromisom dvoch strán. Okrem toho zo skúsenosti vieme, že na Slovensku nemá v drvivej väčšine prípadom referendum úspech a je teda otázne, či by malo jeho vyhlásenie očakávaný výsledok.