Život na dedine

Autor: Antonio Parziale | 11.2.2014 o 19:00 | Karma článku: 7,53 | Prečítané:  896x

Vždy keď sa ocitnem na juhovýchodnom úpätí pohoria Veľká Fatra, medzi kopcovitými masívmi Sidorova a údolím Revúckej doliny, cítim ako sa mi do žíl nalieva nová životná energia. Malebné domy nesúce odkaz tradičnej architektúry predkov, úzke uličky plné príbehov, žblnkajúci potôčik tečúci naprieč dedinou, čarokrásna príroda uprostred hlbokých hôr ... človek má vtedy pocit, akoby sa ocitol v inom časopriestore. Zrazu sa problémy, starosti a povinnosti, ako i každodenná realita zdajú na míle vzdialené, ba akoby ani nikdy neexistovali. Je tu len daný moment, daná chvíľa, kedy človek nedokáže myslieť na nič iné len na tú malebnú a čistú krásu, ktorá sa vôkol neho rozprestiera. A presne takýto je pre mňa Vlkolínec, malá obec v severnej časti stredného Slovensku, kde sa často a veľmi rád vraciam dobyť sa pozitívnou energiou a ušľachtilou krásou tohto malebného kúta Slovenska.

Avšak aj napriek kráse tejto dediny to jej obyvatelia v priebehu storočí nemali jednoduché. Obec je posadená vo vysokej nadmorskej výške uprostred hôr a pomerne ďaleko od akýchkoľvek náznakov civilizácie. Toto odsúdilo túto dedinu na studené zimy, náročné podmienky na poľnohospodárstvo a obživu ako i izolovanosť. Starí Vlkolínčania sa preto museli sústrediť predovšetkým na ťažbu a spracovanie dreva, ktoré museli dovážať ďaleko do vzdialených obcí, čo bola práca náročná a ťažká. To ovplyvnilo počet obyvateľov tejto obce, ktorých nikdy nebolo a dodnes nie je veľa a to práve v dôsledku jej polohy, ktorá je síce čarovná, no na život ťažká. A toto je prípad veľmi veľa lazov a dedín na Slovensku, ktoré zažívajú úbytok obyvateľstva, pustnú a strácajú akúkoľvek pozornosť od okolitého sveta.

Ja sám pochádzam z malej dedinky na juhu Talianska, kde život - tak ako život vo Vlkolínci a veľa obciach Slovenska - nebol jednoduchý. Z krásy prírody sa žiaľ najesť nedá a preto sám viem, čo je to tvrdo fyzicky pracovať na poli či v lese, aby si mal človek ako i jeho rodina čo večer vložiť do úst. Viem, čo je to ráno vstať ešte za tmy a ísť nakŕmiť zvieratá; viem, čo je to celý deň v horúčave i v daždi orať zem; viem, čo je to zobrať si ráno z matkiných láskavých rúk malú misku naplnenú ovsenou kašou s tým, že ďalšie jedlo možno uvidím až na druhý deň... Preto mi je obec Vlkolínec ako i prostredie dediny také blízke - z vlastnej skúsenosti totiž viem, aký je život na nej často ťažký a neúprosný.

Práve preto mi na rozvoji dedinského prostredia a uľahčenia životných podmienok jej obyvateľstva veľmi záleží. Viem totiž dedinu pochopiť, viem aká dokáže byť veľkorysá ale i neúprosná, viem, že môže mnoho dať, ale i veľa vziať. Avšak je to práve jej krása, čistota ako i tvrdosť čo ju robí tak jedinečnou a vzácnou. Preto si dedinu a dedinské prostredie ako také musíme vážiť, starať sa oň a chrániť ho. Pretože to bola práve dedina, jej krása a čistá príroda, ktorá mi v ťažkých časoch môjho detstva a dospievania dávala nádej a silu. A inak to nie je ani dnes, aj napriek tomu, že už dlhé roky žijem v mestskom prostredí. Dedina ma stále k sebe volá aby mi dala to čo v mladosti - energiu a životnú silu. Preto si slovenskú prírodu a dedinu zo všetkých síl chráňme, zaslúži si to...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?