Cholera, lynčovanie a revolúcia...

Autor: Antonio Parziale | 23.2.2014 o 19:00 | Karma článku: 6,91 | Prečítané:  750x

V rámci množstva pracovných ciest na východ Slovenska sme s priateľmi navštívili pamätník vo Furči nad Haniskou. Pamätník je venovaný pamiatke obetiam roľníckeho povstania. Východoslovenské roľnícke povstanie začalo počas horúceho leta v roku 1831. V tej dobe vlastnilo 5% feudálov viac ako 80% pôdy. Ťažký život poddaných bol toho roku ešte znásobený veľmi slabou úrodou a na dediny sa zniesol hlad. Roľnícke povstanie bolo jedným z najväčších povstaní na území Uhorska a zapojilo sa do neho skoro 40.000 Slovákov a takmer 150 dedín. Zaujalo ma však niečím iným ako svojou mohutnosťou. Zaujalo ma tým, že napriek ťažkému životu na slovenskom vidieku spustili povstanie povery, nepochopenie a predsudky.

Pravidelné odvádzanie rôznych „daní" a „poplatkov" pre vrchnosť, zbavovanie roľníkov pôdy a jej neustále drobenie či nespravodlivé regulácie viedli už pred povstaním k množstvu sťažností a prejavom odporu. K neúrode a hladu sa v roku 1831 pridala aj cholera. V júli toho roku sa objavili prvé úmrtia. Úrady začali okamžite robiť opatrenia proti tomu, aby sa cholera rozšírila. Medzi obcami boli postavené stráže, boli zrušené trhy a obmedzený pohyb ľudí. Tieto opatrenia ešte prehĺbili ťažkosti poddaných, ktorí nemohli dochádzať za prácou. Atmosféra hustla. Nedôveru začali vyvolávať aj preventívne opatrenia - najmä dezinfikovanie studní a preventívne užívanie bizmutového prášku.

Bizmutový prášok, ktorý bol vtedy jediný známy prostriedok proti cholere, bol citlivý na dávkovanie. Keďže bol nedostatok lekárov, lieky často rozdeľovali richtári a úradníci. Pri neodbornom podávaní prášku sa, žiaľ, stávalo, že ľudia po predávkovaní zomierali. V dedinách sa začali šíriť podozrenia, že páni chcú poddaných otráviť.

Podozrenia prehlbovala aj dlhodobá vzájomná nenávisť medzi poddanými na jednej strane a pánmi a ich úradníkmi na strane druhej. Podľa dobových záznamov údajne panský hajdúch Cirbusa, ktorý niesol do jednej z postihnutých dedín nehasené vápno, zlomyseľne vravel: „Nesiem pre vás jed". V už tak vybičovanej atmosfére pôsobili podobné reči a následné zvesti ako rozbuška.

Potom ako začali úrady dezinfikovať studne, prepukla hystéria naplno. Nielen páni, ale aj farári, úradníci a lekári sa stali v očiach poddaných nepriateľmi. Začalo plienenie úradov, domov úradníkov, lekárov a panských sídiel.

Zvlášť tragický bol prípad, keď úradníci dezinfikovali dedinskú studňu. Roľníci naplnení strachom a podozrením vtedy nevideli ľudí, ktorí chcú zabrániť šíreniu cholery, ale videli „panských poskokov", ktorí sypú prášok do studne, aby ich otrávili. Úradníkov na mieste zlynčovali.

Napriek proticholerovým opatreniam nič nepomáhalo a ľudia začali zomierať. Obeťou cholery sa nakoniec stalo viac ako päťtisíc ľudí. Roľnícke povstanie bolo po nie dlhom čase potlačené regulérnou armádou a najaktívnejší povstalci popravení.

Čo chcem týmto článkom povedať? - Jednoducho iba to, aby sme sa vzdelávali, aby predsudky a nepochopenie už nespôsobovali takéto smutné nešťastia. Chráňme sa navzájom, pretože ťažký život a utrpenie tých menej šťastných prinesie časom utrpenie aj pre tých šťastnejších. A predovšetkým nazabúdajme na históriu, z ktorej sme povinní čerpať poučenie a inšpiráciu...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Voliť proti Kotlebovi nebude bolieť

Ktovie, ako na voličov zapôsobí Klusov sľub vyčistiť úrady od rodinkárstva. Zdá sa totiž, že práve to im neprekáža v prípade ĽSNS.

DOMOV

Politický geograf Madleňák: Neviem, či v Lučenci poznajú Luntera či Mičeva

Extrémista Marian Kotleba ťaží v banskobystrickej župe aj zo slabej informovanosti tamojších voličov, hovorí pre SME politický geograf TIBOR MADLEŇÁK.

DOMOV

Nemýľte sa, toto nie je vaše Slovensko, zaznelo Kotlebovi pod oknom

Na to, aby zlo víťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič, pripomenul prezident Andrej Kiska.


Už ste čítali?