Prečo na Slovensku ešte nesídli žiadna európska agentúra?

Autor: Antonio Parziale | 21.5.2019 o 13:21 | (upravené 21.5.2019 o 15:22) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  4471x

Viete čo majú okrem iného spoločné Bulharsko, Cyprus, Rumunsko, Chorvátsko a naše Slovensko? Ide o posledných 5 členských krajín EÚ, na ktorých území ešte nesídli žiadna európska agentúra.

Počuli ste už o týchto agentúrach? Ich cieľom je pomáhať európskym inštitúciám. Tie musia neustále rozhodovať o rôznych odborných témach dotýkajúcich sa miliónov európanov a taktiež vykonávať rôzne zamerané politiky. A práve v tejto oblasti je úloha agentúr dôležitá. Snažia sa napríklad čo najdôkladnejšie plniť vedecké a technické úlohy či problémy, s ktorými sa ľudia žijúci v EÚ bežne stretávajú. Tieto agentúry sídlia v členských krajinách a ich úlohou je preukázať odbornosť vo vybranej téme natoľko, aby vďaka svojej činnosti mohli radiť či už samotným členským krajinám alebo európskym inštitúciám a dokonca prípadne aj občanom EÚ.

Vďaka ich práci a konzultáciám môžu tieto inštitúcie ešte lepšie vykonávať svoju činnosť a s dôverou sa na tieto agentúry obracajú, aby sa zaistil expertný prístup. Tieto agentúry tiež zabezpečujú výkon niektorých veľmi špecifických úloh ako spoločná bezpečnostná a obranná politika, či riadia osobitné úlohy, ktoré súvisia s existujúcimi EÚ programami alebo vykonávajú iné zverené činnosti. Aj vďaka tomu je ich existencia veľmi dôležitá a majú výrazný vplyv na riešenie európskych otázok a politík. Vedeli ste, že tieto decentralizované agentúry sa venujú  aj témam ako vzdelávanie, lieky, potraviny, kvalita životného prostredia, rodová rovnosť, drogová problematika, duševné vlastníctvo, zlepšenie pracovných podmienok a iným oblastiam? Zoznam všetkých agentúr môžete nájsť na: https://europa.eu/european-union/about-eu/agencies_sk#vyh%C4%BEad%C3%A1vanie-agent%C3%BAr

Pre krajinu, ktorá dostane príležitosť takúto agentúru hosťovať to samozrejme predstavuje určitú prestíž a zároveň aj ekonomický prínos. Nájdeme krajiny, v ktorých nesídli len jedna, ale dve agentúry, ba aj niekoľko takých, v ktorých nájdeme agentúry tri. Oproti tomu je tu spomínaných päť krajín, v ktorých doteraz nesídli ani jedna takáto dôležitá inštitúcia. Pokiaľ členská krajina chce takúto agentúru hosťovať, musí sa o to aktívne zaujímať a tento záujem prejaviť formou svojej kandidatúry, kde preukáže, že je na to pripravená a vhodná. O to viac by sa o túto prestíž mali uchádzať krajiny, kde ešte žiadna agentúra nesídli. Prečo sa teda aj my nemôžeme týmto privilégiom hrdiť? Môže to byť dôsledkom nedostatočnej schopnosti lobovať za záujmy Slovenska na európskej úrovni? Podľa dostupných informácií je zrejmé, že krajiny, ktoré o agentúry prejavia záujem na patričnej úrovni aj lobujú o ich získanie, a to nielen na národnej úrovni, ale súdržnosť a spoluprácu prejavujú aj predstavitelia konkrétnych miest, ktoré sa chcú o hosťovanie uchádzať. Niektoré krajiny za svoje záujmy bojujú natoľko, že si zriaďujú špeciálne pracovné skupiny pre tieto záležitosti.

V roku 2017 Slovensko ohlásilo kandidatúru na sídlo existujúcej  Európskej liekovej agentúry, ktorá sa mala spolu so zamestnancami a odborníkmi presťahovať v súvislosti s brexitom. Pri každej kandidatúre sa posudzuje vhodnosť daného mesta vzhľadom na veľkosť a činnosť takej agentúry a na potrebný počet vytvorených/zabezpečených pracovných miest. Nie je preto výnimkou, že sa posudzujú aj ubytovacie a dopravné kapacity mesta, prípadne iné špecifiká. Oficiálnu ponuku, ktorú sme v tom čase predložili, si môžete v anglickom jazyku pozrieť na: https://www.consilium.europa.eu/media/21814/bratislava-offer.pdf

Taktiež sa tam nachádza aj doplňujúci dokument, ktorý mal ako príloha potvrdzovať našu pripravenosť: https://www.consilium.europa.eu/media/21815/additional-material.pdf

Viac informácií v slovenčine môžete nájsť aj na stránke ministerstva zdravotníctva SR: http://www.health.gov.sk/?slovensko-kandiduje-na-sidlo-ema

Túto kandidatúru sme nakoniec nevyhrali a za sídlo bol zvolený Amsterdam. Viacerí diplomati v tom čase hovorili o tom, že sme patrili medzi favoritov. O výsledku však rozhodlo hlasovanie krajín. A tu prichádzame opäť k otázke, nakoľko sme tento cieľ chceli dosiahnuť a boli zaň ochotní lobovať a rokovať s ostatnými krajinami. Keďže sme skončili štvrtí, nepostúpili sme do ďalšieho kola. V tom sa vyberalo spomedzi troch kandidátov a Slovensko sa ako jediné rozhodlo nehlasovať a nevyslovilo podporu žiadnej z postupujúcich krajín. Takto by mala vyzerať spolupráca, prejav spolupatričnosti a vzájomná podpora krajín? Osobne si to nemyslím.

Zaujímavosťou tiež je, že sa vzniesli obavy ohľadom Bratislavy ako miesta na život a nedostatočného uznávania práv LGBTI komunity, ktorej predstavitelia v tejto agentúre pracovali. Sami zamestnanci adresovali šéfovi agentúry list o tom, že sa obávajú prípadného sťahovania do Bratislavy a následne toho, že stratia svoje práva. Pre niekoho môže ísť o maličkosť alebo o nepodstatnú vec. Necielim touto informáciou nastoliť diskusiu o tejto komunite, no chcem poukázať na to, ako nás ako krajinu môžu vnímať v zahraničí, a ako aj na pohľad drobnosti môžu pôsobiť tak, že sme v myslení ďaleko za niektorými členskými krajinami únie. Je to dôkaz toho, že naše činy, konanie a presvedčenia ako národa/spoločnosti môžu mať dopad na naše postavenie. Bližšie detaily môžete nájsť v tomto článku, ktorý podrobne sumarizuje našu kandidatúru https://dennikn.sk/947193/bratislava-patrila-medzi-favoritov-liekovu-agenturu-vsak-neziskala-o-co-sme-prisli/

Z neúspechu sme sa spamätali a tento rok opäť kandidujeme na sídlo novej Európskej pracovnej agentúry, ktorá má vzniknúť. Opäť sme vnímaný ako silný kandidát. Tentokrát ide o novovznikajúcu agentúru a preto sa nepredpokladá vznik problému s neochotou zamestnancov k prípadnému sťahovaniu do Bratislavy. Ak by sa nám podarilo vyhrať túto kandidatúru, znamenalo by to, že na svojom území budeme mať agentúru, ktorá sa odborne bude zaoberať pracovnou tematikou a poskytne to príležitosť na rozvoj vedy a odborníkov v tejto oblasti a na to, aby Bratislava na vlastnej koži pocítila tento európsky rozmer a výsadu.

Opäť je však potrebné to, aby sa naši zástupcovia na všetkých úrovniach postavili za túto snahu a aby sme prejavili súdržnosť. Aby nás zastupovali tí, ktorí budú neúnavne lobovať za to, aby sme boli plnohodnotnou súčasťou EÚ po všetkých stránkach. A to platí nielen pri týchto kandidatúrach, ale pri všetkých témach, ktoré sa nás dotýkajú. Nepotrebujeme europoslancov, ktorí budú mať silné reči v statusoch na Facebooku alebo doma. Potrebujeme takých, ktorí svoje názory budú naplno prejavovať a obhajovať aj pred ostatnými krajinami a ich hlas bude v Európskom parlamente počuť. Za seba môžem povedať, že si nechcem len posedieť v pohodlnom kresle v Bruseli, či Štrasburgu, ale vyjadriť čo si myslím. Neexistuje dobrý a zlý názor, a preto vám tie moje nemusia byť vždy sympatické. Ak však chcete aby vás zastupoval niekto, koho európske politiky zaujímajú a kto má medzinárodné skúsenosti a schopnosť viesť konštruktívnu diskusiu, budem rád, ak mi 25. mája prejavíte svoju dôveru.

Držme si preto palce. Slovensko už podalo svoju oficiálnu kandidatúru (oficiálna stránka kandidatúry na https://sk4ela.sk/) a aktuálne dianie nájdete na stránke ministerstva práce SR https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/minister-pokracuje-rokovaniach-podporu-ela-bratislave.html. Rozhodnúť by sa malo už onedlho. Ja verím, že si takúto dôveru plne zaslúžime a potenciálne hosťovanie európskej agentúry by nám pomohlo opäť viac pochopiť hodnoty a prácu EÚ.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Šachy pri mrakodrape Eurovea. Za komplexom sa objavil fond Poštovej banky

V pozadí očakávaného projektu sa udiali podstatné zmeny.

Stĺpček šéfredaktorky

Prečo si priznávajú právo na odpoveď namiesto toho, aby chránili novinárov

Politik nemá médiá kontrolovať.


Už ste čítali?